Na plnohodnotné využívanie DDR, ITG, Stepmanie, alebo iného softwaru na princípe DDR potrebujete pad (angl. dance pad, dance mat). Tieto programy sa síce dajú ovládať aj klávesnicou, ale skákanie je ďaleko zábavnejšie ako ťukanie do 4 kláves.

Čo je to pad?

Pad ako taký sa dá predstaviť ako štvorec o hrane okolo 89 centimetrov na ktorom sú viditeľné panely označené šípkami. Počet panelov ako aj ich rozloženie sa môže meniť, v praxi sa však stretnete s nasledovnými typmi:

• 4 panely (vertikálne + horizontálne)
  Väčšina hardpadov a herných arkád používa práve toto rozloženie. Viac ako 4 panely drtivá väčšina DDR klonov nepoužíva, takže tento nízky počet panelov nie je až takým handicapom. Navyše sú pri týchto padoch dosť často miesta kde sa nenachádzajú aktívne panely vyvýšené, čo umožňuje ľahšiu a rýchlejšiu orientáciu na pade bez toho aby sa hráč musel pozerať na nohy.
• 5 panelov (diagonály + aktívny stred)
  Pady umožňujúce hrať kórejsky Pump.
• 6 panelov (vertikálne + horizontálne + pravá hore + ľavá hore)
  Trošku neštandardné rozloženie umožňujúce hrať mimo štandardného DDR aj tzv. Sólo mód.
• 8 panelov (vertikálne + horizontálne + diagonály)
  Väčšina softpadov má práve toto rozloženie. Ide o univerzálne rozloženie ktoré umožňuje hrať skoro všetky typy tanečných hier. Absencia aktívneho stredu neumožňuje použiť tieto pady na Pump.
• 9 panelov (vertikálne + horizontálne + diagonály + aktívny stred)
  Veľmi málo padov má prístupné všetky šípky. Toto rozloženie samozrejme umožňuje hranie všetkých typov tanečných hier.

Mimo týchto panelov majú pady aj nejaké ovládacie panely. Minimálne býva prístupný START a SELECT, poprípade ešte aj L1 a R1.

Spojenie s konzolou alebo PC

Pri arkádach táto otázka odpadá pretože ide o kompletné systémy. Pokiaľ však chcete hrať u vás doma na konzole alebo na PC, bude treba pad spojiť s daným zariadením.

Prvé pady boli robené s konektormi pre PlayStation a sú zároveň najrozšírenejšie, takže spojenie s touto konzolou by nemal byť problém. Novšie pady sa už predávajú v prevedení pre Xbox alebo s USB konektormi pre PC.

Špecifický prípad nastáva pokiaľ by ste chceli spojiť PS pad s PC. V tomto prípade treba použiť redukciu PS->USB, ktorých je na trhu až až, ale bohužiaľ sa celá vec komplikuje tým že drvivá väčšina redukcií nie je kompatibilná s padmi. Pramení to z toho, že na normálnom PS ovládači nie je možné stisnúť šípky ktoré sú oproti sebe (hore/dole, pravá/ľavá) naraz, pričom tento úkon je pri tancovaní úplne bežný. Pri kúpe redukcií preto konzultujte tento zoznam, poprípade sa poraďte s predajcom. Vo všeobecnosti však platí že pokiaľ výrobca na obale vyslovene neuvedie že jeho produkt s padmi kompatibilný je, tak platí opak.

Všetky vyššie uvedené pady sa dajú ešte rozdeliť do dvoch veľkých skupín a to softpady alebo hardpady.

Softpady

Softpad je ten jednoduchší pad, a väčšina ľudí na ňom začína s DDR. Je to hlavne z dôvodu, že tento typ padu je lacný, ľahký a jednoducho prenosný. Bežný softpad je vlastne len niekoľko senzorov v plastovom obale s nakreslenými šipkami, väčšinou so zazipsovaným molitanom vnútri. Molitan je vyberateľný a rozložiteľný (bežne 3 alebo 6 častí) a slúži hlavne na zníženie opotrebenia samotných senzorov. Na softpady sa zásadne chodí bez obuvi (ktorá by rapídne znížila jeho životnosť).

Hardpady

Hardpady sú už určené lepším hráčom, a to hlavne pre ich vyššiu cenu a ďalšie špecifické vlastnosti. Hardpady sú konštrukčne ďaleko zložitejšie ako softpady, z toho plynie ich vyššia cena, ale aj váha, a ich nepreložiteľnosť. Keďže bežný hardpad má okolo 20 kg, a nedá sa rozložiť, jeho prenosnosť je oveľa obtiažnejšia ako u softpadu. Na väčšinu hardpadov sa odporúča chodiť s nejakou obuvou, keďže ich (bežne) kovová plocha, po ktorej sa skáče, je skrutkami upevnená k telu hardpadu, a na povrchu trčia hlavičky skrutiek. Výhoda hardpadov oproti softpadom je hlavne ich vysoká citlivosť, vďaka ktorej nie je problém stlačiť mnoho šipiek za sebou bez obáv, že nejakú pad nezachytí, a aj vyššia trvanlivosť.

K hardpadom sa dá dosť často primontovať aj tzv. Bar, čo je tyč o ktorú sa môže hráč oprieť. niektorí hráči bary vzásade odmietajú, iní zas bez nich nehrajú vôbec. Na oficiálnych turnajoch je vždy upresnené či je dovolené túto oporu používať alebo nie.

Konkrétne modely:

K niektorým padom máme na stránke recenzie od slovenských vlastníkov. Pred kúpou vám odporúčame ich konzultovať.