Keďže prvá jazda do Viedne zožala u účastníkov veľký úspech, bola len otázka času, kedy sa Slovenskí a Českí hráči DDR stretnú opäť vo Viedni na tunajšej ITG2 arkáde. Postupom času som sa ujal organizácie a tak som dátum návštevy vyhlásil na 20.1.2007, kedy sa stretnutie aj uskutočnilo...
Ráno, cesta a stretnutie sa s Českou výpravou
Po skúsenostiach z minulosti som si budík nenastavil na brutálne skorú hodinu, a tak aj keď som v noci nevedel zaspať, ráno som bol vcelku vyspatý. Cestou k ulovi, ktorý bol opäť vodičom našej časti výpravy, som sa ešte zastavil zameniť v banke nejaké peniaze za Eurá a narazil som na vcelku vtipnú a ukecanú pani za prepážkou. Pred ulovou bytovkou o 10. hodine už ulo spoločne s filipom čakali vedľa auta, Miyu nikde... Tá došla asi o 15 minút neskôr, a tak sme mohli vyraziť... Keby, sme mali diaľničnú známku a keby Miyu nezabudla mapu Viedne. Zastavili sme sa teda na pumpe, kúpili známku a šli sme ešte po mapu. Ďalšia záludnosť bola spojená s tým, že sme prepásli výjazd na hraničný prechod, ktorým sme bežne chodili. Tak sme šli druhým, a neskôr sme sa bezpečne napojili na diaľnicu vedúcu do Viedne. Do Viedne sme dorazili síce s oneskorením, ale v poriadku a čakala nás ešte jedna dôležitá úloha pred odchodom na arkádu... A tou bolo stretnutie sa s Čechmi, chidori a Mary-Chan, ktorí nás čakali na vlakovej stanici Wien-Sudbahnhof. Mapa našťastie odviedla svoju prácu a síce s 15 minútovým meškaním, ale predsa sme o 11:45 našli vysmiatu Centime čakajúcu pred stanicou :) Tak sme sa teda všetci okrem ula, strážiaceho auto, nahrnuli do vestibulu a začali sme sa zoznamovať. Pri tom inak padlo pár vydarených hlodov, a po tom čo sa Pudla vrátil a filip vybral peniaze z bankomatu sme sa rozdelili na 2 grupy. Česká (Centime, Jenda a Pulda) šla spoločne s chidori do SCS pomocou MHD, a Mary-Chan nastúpila k nám do auta, ktoré finálne zamierilo do SCS.
Arkáda
Po tom, čo sme sa prezliekli, šli sme opäť k nášmu cieľu výpravy - dokonalý :) ITG2 dedicab. Mary doniesla úplne geniálne ružové zajačie ušká, s ktorými sa však obtiažne skáče :) Po asi pol hodinke došli Česi s chidori a začali sme sa všetci striedať... Česi, Miyu a filip si pomaly zvykali na arkádu, zatiaľ čo ja, ulo a Mary sme sa ničili na ťažkých songoch. Musím povedať, že za dobu čo ma Česi videli naposledy skákať (október 2006) som sa dosť zlepšil, a oni sami z toho boli vcelku prekvapení (a čo ešte len ja :) Časom sa skákali rôzne záludnosti, poschovávané na našich flashkách, Čechov veľmi pobavilo Tancuj, tancuj, vykrúcaj, prekvapil Canon Groove z Auditionu a Mary ma skoro ubodala pohľadom za TSUHSUIXAMUSH (keď odo mňa počula "negative BPM", zamrzol jej úsmev na tváry :) K večeru nás najprv opustil Jenda, ktorému šiel posledný vlak do Brna podozrivo skoro, potom sa ukázal aj Alex s Glitzer, ale len aby nám predali pady a neskôr prišli aj ďalší Rakúski hráči. O 20:45 nás opustili aj Centime s Puldou a tak sme na arkáde zostali už iba s Rakušanmi. Nakoniec sme sa po minutí všetkých žetónov asi o 22 hodine (teda asi po 8 a pol hodinovom skákaní s prestávkami) značne vyčerpaní konečne pohli z miesta, pred autom ešte hromadne vyfotili a pobrali do Bratislavy.
Poďakovania na zavér: opäť v prvom rade ďakujem ulovi, vďaka ktorému sme mali zabezpečený veľmi pohodlný odvoz z a do Bratislavy, ďalej filipovi a Miyu, ktorí nakoniec ako jediní okrem mňa a ula išli zo Slovenska, Centime, Jendovi a Puldovi, že došli z Brna za nami, chidori, ktorá zostala vo Viedni v sobotu len kvôli nám a doniesla nám Čechov k arkáde a Mary-Chan, ktorá s nami trávila čas od nášho príchodu až do nášho odchodu a navyše ma poriadne potrápila pri niektorých songoch (nabudúce The Game na Experta už určite dám :)
Ďalšia hromadná návšteva Viedne bude určite čoskoro, niekedy v priebehu februára, a dám vám o nej v dostatočnom predstihu vedieť...