Napriek tomu, že táto akcia bola skôr menšieho razenia, som sa na nej zabavil neuveriteľne a som neskutočne rád, že som sa na nej zúčastnil.
Ráno a cesta
Budík bol nastavený na 9:00, aby som ešte v pohode stihol nakúpiť nejaké keksíky a kofolu a v kľude sa dostal k ulovi, s ktorým som šiel autom, o 10:30, čo bol čas nášho stretnutia. Došiel som načas, ulo si vzal potrebné veci a vyrazili sme. Ešte sme netušili, čo nás čaká... Cesta až po Schwechat bola v pohode, potom však nejako sklamalo Rakúske označovanie ciest a smerov, a tak sme blúdili.
ITG2
Nakoniec sme však predsa len Shopping Center Sud - Multiplex našli (bola to jediná časť centra otvorená aj v nedeľu), s asi 3/4 hodinovým meškaním. Vo vnútri sme pomerne rýchlo našli cieľ našej výpravy - skoro nový ITG2 cabinet, v revízii 21. Avšak, boli na ňom nejaké malé deti, ktoré failovali Disconnect -Hyper- na Novice. NX-306 na mieste ešte nebol, tak sme zamenili nejaké Eurá za žetóny, a šli sa prezliecť do krátkych veci. Po návrate sme však s hrôzou zistili, že nejakí Rakušáci zabrali arkádu a majú kopu žetónov. Našťastie sme prišli na to, že sú to kamaráti NXa a kľudne sa s nami budú striedať. Tak sme sa teda na arkádu dostali veľmi rýchlo. Ako prvý song som zvolil Remember December na Hard, a túto chybu už nikdy neurobím. Po prvých troch songoch sme úplne rozbití iba s údivom sledovali, čo naši noví Rakúsky kamaráti Rodent a Glitzer na arkáde dokážu a nestačili sme sa diviť. Hardy a Experty na 90%+ naozaj nevídavame každý deň. Po chvíli došiel NX. A nebol sám. Z Prahy nám doviezol aj S'Tsung a Xsofta. Zvítali sme sa a všetci sme začali skákať. Ja som si pomaly zvykal na arkádu a časom sa mi začali dariť aj ťažšie Hardy. Niektoré obtiažnosti songov boli občas neuveriteľné, a rovnako by som vedel písať aj o niektorých šialených kombináciách módov (preborník bol v tomto Xsoft). Okolo nás sa už (pravdupovediac klasicky) utvoril hlúčik ľudí, ktorí len nechápavo sledovali bandu skákajúcich ľudí. Po asi 4 hodinách, počas ktorých sme preskákali asi 200 songov, sme sa nakoniec pobrali od ITG2 arkády preč, k nášmu ďalšiemu cieľu, Pump It Up: Exceed.
PIU:E
Po ceste na PIU:E sme sa zastavili v McDonalds, kde sme všetci zahnali akútny hlad, a bohužiaľ aj rozlúči s Rodentom a Glitzer. Cestu sme však mali dobre vysvetlenú (a aj nakreslenú), tak sme trafili v poriadku. Zaparkovali sme (ulo stihol aj trosku okrášliť auto blízkym stretnutím s betónovým stĺpom) a pobrali sme sa na arkádu. Po chvíli hľadania sme predsa len našli správnu časť centra, a opäť nakúpili niekoľko žetónov na vyskúšanie PIU:E. Už pri prvom pohľade na arkádu sme zistili, že to asi nebude také "ľahké" ako ITG. PIU sa totiž neovláda klasickými šipkami (hore, dole, doľava, doprava), ale šipkami rohovými + navyše stred je aktívny, takže pri hre sa využíva aj ten. Záchranou pri tomto stroji nám bola S'Tsung, ktorá ako jediná na ňom už stála, a tak nám vedela poradiť s výberom songov a aj nastaveniami (PIU v tomto zďaleka nie je také user-friendly ako ITG2). Naše predstavy o ľahkom prispôsobení sa novému systému hrania sa rozplynuli po prvej skladbe. PIU sa skrátka hraje inak, a je to jednoducho cítiť. Bežne zvyknutí na Hardy z ITG sme len veľmi ťažko prekonávali prvé songy na obtiažnosti Easy, a pomaly si privykali na nový systém hrania. S'Tsung samozrejme medzi nami excelovala, ale najväčší šok bola skupinka Kórejcov, ktorá evidentne na PIU nestála prvý krát a pri niektorých ich výkonoch nám padala sánka k zemi. Asi najpamätnejší z nich bola skladba odskákaná jedným Kórejcom naslepo (bez viditeľných šipiek), a skladba na Nightmare obtiažnosti (šialené množstvo šipiek rozložené na oba pady). Keďže sme sa však ponáhľali, nikoho sme nepúšťali na arkádu a snažili sme sa skákať čo najlepšie, aby nám hra po 3 stageoch umožnila ešte 4., bonusový. Vzhľadom na naše návyky a nezvyk na PIU bol však toto jav skôr zriedkavý :) Približne po hodine sme sa finálne pobrali preč. Došli sme každý k svojim autám, rozlúčili sme sa, ja a ulo sme ešte chvíľu sledovali českú výpravu a neskôr sme sa oddelili, aby sme sa každý dostali v bezpečí (za pekne hnusného počasia) domov.
Nejaké tie poďakovania na záver: Moje najväčšie ďakujem patrí NXovi, ktorý tento super výlet zorganizoval a ulovi, vďaka ktorému som sa do Viedne a nasledovne aj domov dostal v plnom pohodlí. Ďalej S'Tsung a Xsoftovi, ktorí ma príjemne prekvapili svojím príchodom a naším Rakúskym kamarátom Rodentovi a Glitzer, ktorí si s nami zaskákali, trávili s nami čas a naviedli nás na PIU, aj keď naň nemohli isť tiež.
Opäť zamrzela vcelku malá účasť, avšak vzhľadom na naše pozitívne pocity z tohto výletu, neverím, že by sme vo Viedni boli naposledy...